Ako si naša 6-ročná Lulu zarobila na bicykel: celý príbeh

„Zarob si naň“

Lulu mala 6 rokov, a v lete, pred nástupom do prvej triedy, zatúžila po cestnom bicykli. Nový stál okolo 1000 €. Bicyklov mala doma dosť – už vtedy jazdila na svojom 4tom bicykli, a na Vianoce mala dostať ďalší – väčší horský na preteky. Ešte aj cestný sme jej kupovať nechceli.

A tak sme jej povedali: „Zarob si naň.“

Nevedeli sme, do čoho ideme. Vedeli sme, že to bude trvať mesiace (alebo roky?). Ale nevedeli sme, že bude sedieť na deke, kde sa nikto nezastaví, a že sa z toho naučíme viac ako ona. Toto je celý príbeh, aj s neúspechmi.

Začiatky: deka a ihrisko

Na začiatok potrebovala vlastné peniaze – na nákup surovín. 50 € si zobrala z peňaženky, kde si odkladala peniaze od babiek z narodenín a sviatkov. Ďalších 80 € ušetrila na školskej taške: namiesto novej si vybrala bazárovú, pol roka starú, „ako novú“. Rozdiel sme jej dali na jej projekt.

Nápad som priniesla ja. Popri deťoch som sa začala viac zaujímať o bylinky a o prírodnú kozmetiku. Zaujalo ma vyrábanie mydla. Samozrejme že s Lulu sme nevyrábali mydlo kompletne zmydeľňovaním, ale sme kúpili hotovú hmotu. Prvý materiál sme objednali koncom augusta 2023.

Začali sme ako asi väčšina detských biznisov: na deke na ihrisku. Deti sa hrali a Lulu popri tom ponúkala. Nepredala takmer nič.

Prvé objednávky prišli odinakiaľ. Babka na dedine hovorila každému, že vnučka vyrába mydielka. Objednávky prišli, ale za celé týždne to boli desiatky eur, a potom už nič. Pár kúpila rodina. Bolo to milé, ale rodina a známi sú rozbeh, nie biznis.

Kde to nešlo a kde áno

Deň, keď predal tato

Skúsili sme ísť tam, kde je veľa ľudí: na Deň otvorených dverí v DEPO v Jurajovom dvore. Sedeli sme na deke medzi autobusmi a takmer nikto sa nezastavil.

Potom prišiel Lukáš. Dal sa do reči s jednou mamičkou a ponúkol jej mydielka ako darček pre celú triedu. Kúpila.

Pre Lulu to bol zlom. Pochopila dve veci: z deky sa nič nepredá a ľudia nekupujú mydielko, kupujú riešenie. Tá mamička nepotrebovala mydlo, potrebovala darček pre deti.

Prečo ihrisko nefunguje

Na ihrisko Lulu ešte občas nosila, ale záujem tam nebol. Neskôr sme to rozoberali a prišli sme na dva dôvody. Rodičia tam prišli s deťmi hrať sa, nie nakupovať. A pred vlastnými deťmi sa často tvária, že peniaze nemajú, aby nemuseli nič kupovať. Úprimne, chápem ich.

A tretí dôvod sme objavili až neskôr: ľudia už nenosia hotovosť. Lulu sme preto založili detský účet a v bankovej aplikácii si vie vygenerovať QR kód na platbu. Používame ho dodnes. Veľa predajov by bez neho jednoducho nebolo.

Detské trhy, kde nikto nekupoval

Skúsili sme aj detské trhy a bazáry. Znie to ako ideálne miesto, ale nebolo. Prišli tam takmer len rodiny, ktoré chceli predať. Kupovať neprišiel nikto.

Fungoval až skutočný bazár v Ružinove – Burzoblšák, kam ľudia prichádzajú nakupovať. Aj medzi stánkami s oblečením si Lulu dokázala zarobiť.

Stánok, pri ktorom nemusela stáť

Najpravidelnejšie predávala doma, vo vnútrobloku našej bytovky. Mali sme tam ihrisko, okolo ktorého susedia každý deň chodili domov. Pri nízkom plote mala samoobslužný stánok: mydielka, cenník a pokladničku na dôveru.

Nemusela pri ňom vôbec stáť, a predsa pravidelne predala pár kusov. A za celý ten čas nikdy nič nezmizlo. Mala aj stálych zákazníkov, ktorí si chodili dokupovať alebo brali mydielka ako darček. Ďakujeme, Davko. ❤️

Rozdiel oproti verejnému ihrisku? Susedia ju poznali, videli ju tam deň čo deň a stánok mali po ruke. Takto, po malých dávkach, to pomaly rástlo.

Február: bicykel

V zime sme v bazári našli cestný bicykel za 380 € s ružovými baranmi. Nadšenie bolo obrovské, ochota pracovať menšia. Kúsok jej chýbal a mohla si ho požičať od nás. Nechcela. Radšej dorobila, čo chýbalo – asi 50 eur.

Vo februári 2024 si preň išla do Nitry. Jej prvý cestný bicykel – a bol dokonca pretekársky, z triatlonu. A veta, ktorú si pamätám dodnes:

„Dokázala som si naň sama zarobiť.“

Nebol nový a nestál 1000 €. Ale bol jej. Do tohto bicykla vložila pol roka práce, studené prsty na bazári a desiatky „nie, ďakujem“.

Po bicykli: prvý skutočný zárobok

Na jar sme si sadli a zhodnotili to. Ak chce Lulu pokračovať, takýmto tempom si veľa nezarobí. Potrebovali sme lepšie miesto a lepší dôvod, prečo by si ľudia mali kúpiť.

Škôlka pred Veľkou nocou. Postavili sme stolík pred škôlku v Chorvátskom Grobe, kadiaľ rodičia chodia poobede po deti. Lulu ponúkala mydielka pre šibačov. To bol jej prvý naozaj väčší zárobok, za jedno poobedie viac než predtým za celé týždne. Rodičia mali čas, mali dôvod (šibači) a mali chuť podporiť dieťa.

Veľká noc bola veľké terno aj doma. Zajačikové mydielka si kupovali susedia z bytovky a občas aj mamy z mamičkovských skupín na Facebooku.

Voľby pred školou. V ten rok bolo viacero volieb. Lulu stála pred školou so zajačikovými mydielkami a ľudia si na ňu zvykli. Pri ďalších voľbách už vedeli, že tam bude, a niektorí ju dokonca hľadali.

Bežné dni boli stále slabé. Na ihriskách to stále nikto nechcel. A dobrých miest je málo, lebo predaj na verejnom priestranstve potrebuje povolenie obce.

Kamošky ako prví „zamestnanci“

Prišlo aj obdobie, keď ju to prestalo baviť. Pomohli kamošky. Keď predávali spolu, bola to zábava, nie povinnosť.

Lulu im dala podiel zo zisku. Najprv si však odrátala, že ona kúpila materiál, mydielka vyrobila a zabalila. Bez toho, aby sme jej to vysvetľovali, sa naučila, čo znamená mať zamestnancov a ako sa delí zisk.

Dnes: Lulu odovzdáva štafetu

Lulu má dnes 9 rokov a voľné predávanie ju už neláka. Je veľká a má iné záujmy. A je to v poriadku.

Štafetu prebrala naša mladšia Kika. Stále sa pýta: „Kedy pôjdeme predávať?“ Začína sama vysvetľovať a rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Doma vyrába takmer sama. Dôverujem jej pri nožíku aj pri zohrievaní, samozrejme pod dohľadom, ale presne vie, čo kde a ako.

Na meniny si vymyslela dúhové mydielka do škôlky. Nevedela som, či jednotlivé vrstvy budú držať spolu. Držali. Vôňu nazvala „DÚHA“ a sama to napísala na štítok. Bolo to jej prvé slovo, ktoré sa okrem svojho mena naučila napísať. Mydielka sú stále výborný darček spolužiakom a pani učiteľkám pri rôznych príležitostiach.

Čo som sa naučila ja ako mama

Veľký zárobok neprišiel z deky, ale z miesta a dôvodu. Kde majú ľudia čas, peniaze pri sebe a dôvod kúpiť, tam sa predáva. Ihrisko a detský bazár také miesta nie sú.

Bez rodiča to nejde. Prvý skutočný predaj urobil tato. Lulu sa ho naučila tým, že sa pozerala.

Podporte dieťa v tom, čo ho práve baví. Najlepší vek je práve teraz. Ľudia sa pri 6-ročnom dieťati zastavia skôr ako pri 15-ročnom. Pýtajú sa: „To si robila ty?“ a sú prekvapení, čo také malé dieťa dokáže.

Dokáže to každé dieťa, ak dostane priestor. Nemusí hneď predávať na verejnosti. Ale skúsenosť „vyrobil som niečo a niekto mi za to zaplatil“ je na nezaplatenie. Práve tú chcem cez Budúcich lídrov dostať do ďalších rodín.

Sledujem rodiny amerických podnikateľov a takmer všetky vedú deti rovnako: prines hodnotu a dostaneš odmenu. Od rodiča alebo od cudzieho človeka. Ich deti predávajú sušienky alebo svoje maľby od domu k domu. Prečo by to nemohli skúsiť aj naše šikovné slovenské deti?

Poznámka na záver: až neskôr som zistila, že mydlo je kozmetika a jeho predaj má prísne pravidlá. Keď začínate s vlastným dieťaťom, vyberte si radšej kresby, pohľadnice, záložky alebo náramky. Nápady podľa veku nájdete v návode Ako si dieťa môže zarobiť na svoj sen.

A čo bude ďalej?

Lulu má dnes na účte peniaze na väčší cieľ. Sú to jej peniaze. Nový pretekársky bicykel sme jej toto leto kúpili my, aby jej úspory ostali na jej vlastný sen.

A sen má: letenku na Havaj, kde bola ešte v brušku – teraz ho chce aj vidieť. Na ňu už má, len rodičia si na ňu stále nenašetrili.
Ešte sa nerozhodla. Minúť ich na cestu? Rozbehnúť nový biznis? Alebo ich nechať rásť a investovať?

Rozhodne sa ona. A ja o tom napíšem.

Čo by ste jej poradili vy? Havaj, nový biznis, alebo investovanie?